Druhy svetlometov - Halogén

Od čias, keď sa začali v autách objavovať prvé svetlomety ubehla dlhá doba. Vtedy to najlepšie, v čo ste mohli dúfať, bola slušná plynová lampa, ktorá by pri rozsvietení nevybuchla. Samozrejme, v minulosti bola slabá žiara plameňa v nádobe úplne postačujúca na cestovanie rýchlosťou konského poklusu, no od tej doby sú autá oveľa rýchlejšie, ale reakčný čas človeka zostal zhruba rovnaký. To si vyžiadalo úplne novú generáciu svetiel vďaka ktorej vidíme na ceste pred nami do oveľa väčšej diaľky a vďaka tomu máme aj čas riešiť problém, ktorý sa naskytne aj vo vyšších rýchlostiach.
Ale viac než to, svetlomety sa stali akýmsi funkčným dizajnovým prehlásením - spôsobom, „pozrite sa, čo šoférujem“, že vlastníme auto s najnovšími a najlepšími technológiami. Nemalo by byť preto prekvapením, že ľudia, ktorí sa špecializujú na high-tech a vysokú rýchlosť (Nemci), nám v priebehu rokov poskytli väčšinu pokrokov v oblasti svetlometov; Konkrétne Bosch sa stal značkou pri sledovaní toho, kam máme namierené.

Áno, zdá sa, že neustále prichádzame s novými a lepšími spôsobmi, ako vrhať fotóny na cestu pred nami. Takže... ktoré sú najlepšie, ktoré sú nezmyselné a ktoré sú nato, aby ste ľuďom dali najavo, že vaše auto má v očiach laser?

1. KLASIKA A HALOGÉN

 
Úprimne povedané, klasické žiarovky (alias „zapečatené lúče“) asi ani nespomínajme, pokiaľ nehľadáte dodatočné vybavenie pre váš veterán. Tieto typy žiaroviek sú po prvé najstaršie a po druhé je to vlastne to isté ako keby ste si v pivnici vymenili 30W žiarovku za 120W, ale strčili ju do auta. Používajú volfrámové vlákno suspendované vo vákuu; elektrina prechádza drôtom, a spôsobuje jeho zahrievanie a žiarenie. Podtlak v žiarovke zabráňuje drôtu pred okamžitou oxidáciou a praskutním.
Tieto staré zapečatené lúče fungovali celkom dobre po celé desaťročia, ale vždy boli horúce, neefektívne a vrhali svetlo tak, ako by sme dnes považovali za slabý a žltkastý lúč, do nie zrovna postačújucej vzdialenosti. Dostačujúce, ak máte klasické auto/veterán a chcete si ponechať štandardné svetlá, ale  môžeme s istotou povedať, že sú určite to najhoršie zo všetkých typov svetlometov.

Halogénové žiarovky sú vylepšením štandardnej žiarovky v tom, že vo vnútri trubice používajú namiesto vákum halogénový plyn. V skutočnosti funkčná časť halogénovej žiarovky (vlákno) nie je väčšia ako funkčna časť klasickej žiarovky, ale na uchovanie tepla využíva oveľa menšiu plynovú trubicu a menší objem plynu.

Halogény sú skupina plynov, vrátane fluóru, chlóru, brómu a jodidu. Halogénové žiarovky používajú kombináciu jodidu a brómu. Tieto plyny chránia vlákno pred zmenšovaním sa a pretrhnutím a znižujú začiernenie vnútornej strany žiarovky. To umožňuje, aby sa vlákno pálilo oveľa horúcejšie, a tým produkovalo viac svetla. Halogény typicky produkujú okolo 2 500 stupňov celzia, čo je dostatočne horúco na to, aby sa roztavil hliník, keby s ním prichádzalo vlákno do priameho kontaktu.
Halogény sú najbežnejším typom žiaroviek, ktoré sa dnes používajú, a fungujú  celkom dobre pre väčšinu využití. Sú lacné, svetlé, pomerne trvanlivé a stmievateľné. Sú tiež malé a ľahko sa vymieňajú - na rozdiel od tých obrovských starých klasických žiaroviek, s integrovanými šošovkami a reflektormi.

Na druhej strane je svetlo, ktoré vrhajú, mierne nažltlé, takže sa lúč nedostane až tak ďaleko. To v skutočnosti ale nie je zlá vec v hmle, pretože čisto biele svetlo odráža viac oslnenia a obmedzuje viditeľnosť. Takže halogény tam môžu mať miernu výhodu, no v tejto dobe máme oveľa viac variant, ktoré sú síce drahšie, ale uvidíme vďaka nim oveľa ďalej ako s halogénom.

Nie je to zlá voľba, ak hľadáte iba lacnú žiarovku, ktorá vám umožní vidieť, kam máte namierené.